Pa prostu / Па-просту

  • Płacz zwanoŭ

    14. „Janeczak”

    Za Niemca wielmi niŭdziacznym było być sołtysam wioski. Naznaczali ich akupanty, kab życielam pieradawali ŭsiakija zahady nimieckaj administracji i Gestapa. Sałtyse byli asabisto adkaznyja za wykonwannie hetych kamandaŭ. Pieradusim mieli abawiazak dapilnawać, kab haspadare addawali Niemcam nałożanyja na ich kantyhienty zboża, miasa ci małaka i...ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

RSS і Facebook

Kilka dumok pro novu knižku Hanny Kondratiuk

Kraj bohomôlciuv, čudiesôv i ludśkoji spohady

Liêt pjať nazad, pišučy v Časopisi pro knižku Hanny Kondratiuk Па Прыпяці па Нобель i naohuł chvalačy jijiê, ja zaodno pokrytykovav autorku za jeji „subjektyvnu marginalnosť” u vybory temy, movy i ortografiji vydania. Kažučy navproščki, ja tohdy napisav, što knižku pro ukrajinśkie Poliêsie, napisanu po-biłoruśki…

Vspominki

Kinoman

1. Hulkajučy na komunizm z-za šafy

2. Škoła v Horodčyni puv stoliêtia posli toho, jak ja v jôj z-za šafy hlediêv „Kommunista”

Morza szum, ptaków śpiew Złota plaża pośród drzew Wszystko to w letnie dni Przypomina ciebie mi Przypomina ciebie mi Sia-la-la-la-la-la-la-la-la-la Sia-la-la-la-la-la-la-la-la-la (Czerwone Gitary, Historia jednej znajomości, 1966) Uže ne pryhanu, jaki byv peršy film, kotory mniê dovełosie pohlediêti v svojôm žyci. Ale pomnitsie, što siête…

Vspominki

Kinomanija abo Deseť davnich liêt z filmami

Kinoman Jan Maksimjuk, kuneć 1970-ch

Skônčyvšy cykl uspominuv z ditinstva „Trava zabytia”, ja podumav, što teper trochu oddychnu od Czasopisa i voźmu sobiê dovžêjšy pereryv u pisani po-svojomu. Nu bo pro hramatyku i pravopis pudlaśkoji movy ja vže napisav faktyčno vsio, što treba dla tych, chto b chotiêv navčytisie pisati…

Фельетон

Калі яшчэ не позна…

Я перакананы, што мы можам утрымаць беларускасьць на Падляшшы, толькі моцна прывязаўшы яе да сваёй мясцовай культуры, традыцыі і мовы...

Гэты фельетон з’яўляецца скарочанай версіяй доўгага допісу аўтара ў Фейсбуку. Выклікаў ён пэўную дыскусію чытачоў. Напрыканцы прыводзім некаторыя каментары. Я выслухаў з запісу перадачу «Пад знакам Пагоні» на Радыё Беласток, у якой журналіст Міхал Сьцепанюк размаўляе з дырэктарам ліцэя Андрэем Сьцепанюком пра незвычайнае здарэньне ў…

Poliêśki bajki i viêršyki Oleksiêja Dikovićkoho

Mało chto diś, musit, viêdaje, što v majovi 1918 roku Sekretaryjat Rady Biłoruśkoji Narodnoji Respubliki (tak zvavsie urad toji efemeryčnoji i korotkotryvałoji deržavy) postanoviv finansovati vydavanie gazet u kilkoch biłoruśkich miêstach, i sered tych miêstuv byv Pinśk na Poliêsi zo spicijalnoju pôznakoju v postanovi, što…

Trava zabytia

14. Z temnoji komory pameti

Mniê tohdy było liêt odinadceť-dvanadčeť, i po tôlko samo było mojim kolegam

Je pryjemny rečy v našum žyci, kotory varto nam było b pomniti na staryje liêta, ale vony, nažal, preč zabyvajutsie bez našoji voli. I je menš pryjemny rečy, pro kotory my chotiêli b zabyti bez škodovania, ale vony čas od času samovôlno i vperto znachodiat…

Rozhovor

Trava zabytia

13. Druha i tretia stryń

Koło mohiły baby Maryji stojat čołoviêk deseť

Dobrych deseť liêt tomu, koli ja robiv zakupy v „ Biedronci” v Biêlśku, pudyjšła do mene neznakoma starša kobiêta, pryvitałasie i skazała: A viête znajete, što my z vami svojaki? Ja – vaša sestra, nazyvajusie Nina. Nu, ja vam ne rôdna sestra i ne dvojurudna…

Rozhovor

Pudlaše – najbližša mniê krajina sviêtu

Z Viktorom Stachvjukom hovoryt Jan Maksimjuk

Jan Maksimjuk i Viktor Stachvjuk, Trestianka 2015

– Vitia, vinšuju tebe z publikacijoju romanu „Podych temry”. Ja vsiêm znakomym u Prazi chvalusie, što na Pudlašy vyjšov peršy roman na pudlaśkuj movi! Dla mene osobisto to ne aby-jakaja podiêja. Nu bo ja zajavlav uhołos uže čuť ne 20 liêt tomu, što v nas bude i…

Trava zabytia

12. Tiahłovaja siła

Dereška była velmi spravnoju kobyłoju

Liêt trydceť tomu mniê vypała okazija pobyvati na ne do kuncia poniatnuj kilkadionnuj vyciečci do miêsta Eindhoven u Holandyji. Pro siête miêsto ja ne viêdav ničoho kromi odnoho: tam je znana v Europi futbolova družyna PSV Eindhoven. Ale vyciečka była zvezana ne z futbolom, a…

Календарыюм

Гадоў таму

  • ў сакавіку

    520 – 4.03.1503 г. – памір’е (на 6 гадоў) паміж Вялікім Княствам Літоўскім і Вялікім Княствам Маскоўскім, паводле якога да Масквы адышло 29 гарадоў і 70 валасьцей, у тым ліку Чарнігаў, Бранск, Старадуб, Гомель. 160 – 11.03.1863 г. – царскі …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (229) – 24.03.1794 г. пачалося паўстаньне пад кіраўніцтвам Тадэвуша Касьцюшкі, г.зв. Касьцюшкоўскае паўстаньне.
  • (127) – 24.03.1896 г. у Супрасьлі каля Беластока нар. Вера Матэйчук (Маслоўская, Карчэўская) – беларуская нацыянальная дзеячка. Памерла 23.01.1981 г., пахаваная на праваслаўных могілках у Супрасьлі.
  • (37) – 24.03.1986 г. у Беластоку адбылося арганізавана студэнтамі адно зь першых сьвяткаваньняў у пасьляваеннай Польшчы абвешчаньня незалежнасьці БНР.

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары

Copyright © 2023 Czasopis