Pa prostu / Па-просту

  • Płacz zwanoŭ

    19.Szalony kamandant z Sannikoŭ

    Pośle taho, jak letam 1944 r. Krasnaja Armia prahnała ad nas hitleraŭcaŭ, z zaniatych viosak na front brali maładych mużczyn. Tak mabilizavali miż inszym Kola K. z Sannikoŭ – apuściełaj cipier vioski pad Krynkami, pamiż Kruszynianami i Szaciłami. Jon naradziŭso ŭ 1916 r. Za polskim…ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

RSS і Facebook

Pra knihu Uršuli Šubzdy „Baćkaŭščyna koleru ziamli”

Kolery praminułaj aŭtentyčnaści

Uršula Šubzda

„Baćkaŭščyna koleru ziamli” pačynajecca minornaj refleksijaj pra nieprysutnaść „Čornaj Rusi” i „čarnarusaŭ”, to bok ziamli i ziemlakoŭ aŭtarki, u „štodzionnaj śviadomaści”. …biełarusy Padlašša, jakija ŭ bolšaści źjaŭlajucca pravasłaŭnymi pa vieravyznańni, niahledziačy na značny ŭkład biełarusaŭ-katolikaŭ u nacyjanalny ruch, nie pryznajuć ich da kanca za „svaich”…

3. Dla młodych widzów

Kinoman

Roman Mosior, Henryk Gołębiewski i Edward Dymek v seryjalovi Wakacje z duchami

Stare miał dżinsy, starą koszulę W dziurawych kamaszach szedł Z odwagą w sercu, z dumą na twarzy Czy dobrze było czy źle Czy dobrze było czy źle Gdzie świat szeroki, droga daleka Pod dachem utkanym z gwiazd Księżyc mu kumplem, głód był kolegą Tak przewędrował…

Na jubilej druha

Ex oriente lux, ex occidente tenebris

Dumki, naviêjany „Podychom temry” Viktora Stachvijuka

Jan Maksimjuk i Viktor Stachvijuk u Trystianci, vesna 2015

Z Viktorom Stachvijukom (druhi varyjant napisania joho nazviska po-pudlaśki: Stachvjuk) ja znakomy 35 liêt. My poznakomilisie na zychodi komunistyčnoji epochi, koli vôn z simjoju vernuvsie na Pudlaše z hłubiny Pôlščy i energično vstupiv u burlivy nôrt biłoruśkoho hromadśko-polityčnoho žytia toho času. Najbôlš bliźko my pasupracoŭničali…

Kilka dumok pro novu knižku Hanny Kondratiuk

Kraj bohomôlciuv, čudiesôv i ludśkoji spohady

Liêt pjať nazad, pišučy v Časopisi pro knižku Hanny Kondratiuk Па Прыпяці па Нобель i naohuł chvalačy jijiê, ja zaodno pokrytykovav autorku za jeji „subjektyvnu marginalnosť” u vybory temy, movy i ortografiji vydania. Kažučy navproščki, ja tohdy napisav, što knižku pro ukrajinśkie Poliêsie, napisanu po-biłoruśki…

Vspominki

Kinoman

1. Hulkajučy na komunizm z-za šafy

2. Škoła v Horodčyni puv stoliêtia posli toho, jak ja v jôj z-za šafy hlediêv „Kommunista”

Morza szum, ptaków śpiew Złota plaża pośród drzew Wszystko to w letnie dni Przypomina ciebie mi Przypomina ciebie mi Sia-la-la-la-la-la-la-la-la-la Sia-la-la-la-la-la-la-la-la-la (Czerwone Gitary, Historia jednej znajomości, 1966) Uže ne pryhanu, jaki byv peršy film, kotory mniê dovełosie pohlediêti v svojôm žyci. Ale pomnitsie, što siête…

Vspominki

Kinomanija abo Deseť davnich liêt z filmami

Kinoman Jan Maksimjuk, kuneć 1970-ch

Skônčyvšy cykl uspominuv z ditinstva „Trava zabytia”, ja podumav, što teper trochu oddychnu od Czasopisa i voźmu sobiê dovžêjšy pereryv u pisani po-svojomu. Nu bo pro hramatyku i pravopis pudlaśkoji movy ja vže napisav faktyčno vsio, što treba dla tych, chto b chotiêv navčytisie pisati…

Фельетон

Калі яшчэ не позна…

Я перакананы, што мы можам утрымаць беларускасьць на Падляшшы, толькі моцна прывязаўшы яе да сваёй мясцовай культуры, традыцыі і мовы...

Гэты фельетон з’яўляецца скарочанай версіяй доўгага допісу аўтара ў Фейсбуку. Выклікаў ён пэўную дыскусію чытачоў. Напрыканцы прыводзім некаторыя каментары. Я выслухаў з запісу перадачу «Пад знакам Пагоні» на Радыё Беласток, у якой журналіст Міхал Сьцепанюк размаўляе з дырэктарам ліцэя Андрэем Сьцепанюком пра незвычайнае здарэньне ў…

Poliêśki bajki i viêršyki Oleksiêja Dikovićkoho

Mało chto diś, musit, viêdaje, što v majovi 1918 roku Sekretaryjat Rady Biłoruśkoji Narodnoji Respubliki (tak zvavsie urad toji efemeryčnoji i korotkotryvałoji deržavy) postanoviv finansovati vydavanie gazet u kilkoch biłoruśkich miêstach, i sered tych miêstuv byv Pinśk na Poliêsi zo spicijalnoju pôznakoju v postanovi, što…

Календарыюм

Гадоў таму

  • ў кастрычніку

    760 – Першыя пісаны зьвесткі (1263 г.) пра вядомы Ляшчынскі манастыр, які размяшчаўся ў Лешчы (прадмесьці Пінска). 500 – У 1523 г. была надрукована ў Кракаве славутая паэма „Песьня пра зубра” аўтарства выдатнага беларускага паэта, выпускніка вучылішчаў Рэчы Паспалітай і …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (504) – 1519 г. беларускі новалацінскі паэт Мікола Гусоўскі пачаў складаць славутую паэму „Песьню пра зубра”.
  • (47) – 4.10.1976 г. У Ленкаўшчыне (Маладзечанскі р-н) памёр Юльян Сергіевіч (нар. 23.09.1910 г. у Юраўшчыне каля Маладэчна), беларускі паэт і настаўнік. Друкаваўся з 1922 г. у заходнебеларускіх выданьнях.
  • (42) – 4.10.1981 г. у Лёндане памёр кс. Часлаў Сіповіч (нар. 25.11.1914 г. у Дзедзінцы Браслаўскага пав.), ініцыятар і заснавальнік Беларускага дома айцоў марыянаў у Лёндане і Беларускай бібліятэкі імя Ф. Скарыны ў Лёндане, актыўны дзеяч беларускай эміграцыі ў Вялікабрытаніі.

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары

Copyright © 2023 Czasopis