Pa prostu / Па-просту

  • Milicjanty ŭ Krynkach 1944-1948 (1)

    Z cyklu "Płacz zvanoŭ" (Cz. 26)

    Kali letam 1944 r. krasnaarmiejcy wyhnali zhetul hitleraŭcaŭ, polskija kamunisty paczali adrazu arhanizawać swaju właść. U Krynkach wybarczy schod zrabili 29 aŭgusta, a 6 sienciabra skampletawali użond hminy. U Archiwum Państwowym u Biełastoku je ŭstanoŭczyja pratakoły. Naznaczyli tedy adzinaccać czynoŭnikŭ dla użendu (usie jany byli… ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

  • Hapčyna vnučka

    Siête stałosie v marciovi.

    Porankami šče trochi moroziło, ale dniom sonečko dobre hrêło, sniêh davno rozstav napreč. Posliêdnich para dion pohoda była vže vesnianaja.Agata šparko išła z dočkoju na prystanok, vony vybralisie do Biłostoku do dochtora. Marjola raz-po-raz pudbihała, starajučysie pospiêti za materoju, a siête ne było takoje proste…. ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

RSS, Facebook i Telegram

Siem chudych hadoŭ

Nia tolki vierniki, ale i ludzi abyjakavyja da relihii napevna čuli biblijnuju historyju pra siem tłustych hadoŭ i siem chudych. Usio ž nahadaju:

Jazep, biblijny patryjarch, jaki razam z žydoŭskim narodam byŭ u ehipieckaj niavoli, rastłumačyŭ faraonu son pra siem chudych karoŭ, jakija źjeli siem tłustych, i pra siem pustych kałasoŭ zbožža, jakija hłynuli siem nalitych. Jazep pradkazaŭ, što son aznačaje siem hadoŭ niastačy i hoładu dla Ehiptu, jakija nastupiać paśla siami hadoŭ dastatku.

Paradu Jazepa, štó treba rabić, pracytuju in extenso:

Chaj zahadaje faraon pastavić nad ziamloju nahladčykaŭ i źbirać u siem hadoŭ bahaćcia piatuju častku ź ziamli ehipieckaj; chaj jany biaruć usiaki chleb hetych budučych dobrych hadoŭ i źbiaruć u haradach chleb pad ruku faraona na ježu, i chaj aščadžajuć; i budzie hetaja ježa zapasam dla ziamli na siem hadoŭ hoładu, jakija buduć u ziamli ehipieckaj, kab ziamla nie zahinuła ad hoładu. (Kniha Byćcia, 42)

Faraon prysłuchaŭsia da Jazepa i, kali nastupiŭ čas niastačy, adčyniŭ Jazep usie zasieki i pačaŭ pradavać chleb ehipcianam.

Hetaja biblijnaja prypavieść pryhadałasia mnie à propos niadaŭniaha incydentu ŭ biełaruskim žyćci ŭ Biełastoku, kali ŭ suviazi z epidemijaj karanavirusu tamtejšy televizijny asiarodak prypyniŭ niadzielnuju telepieradaču Biełaruski tydzień, jakuju ŭžo kolki hadoŭ rychtuje žurnalist Mikoła Vaŭraniuk.

Vyhladaje na toje, što kiraŭnictva biełastockaha telecentru zachacieła vykarystać ciapierašniuju epidemičnuju sytuacyju, kab pamianiać praviły vytvorčaści Biełaruskaha tydnia – kab pieradača rychtavałasia navonki telecentru, a TVP była ŭsiaho zamoŭnikam dla aŭtara pieradačy, a nie jaho pracadaŭcam. Ekanamičnaja vyhada dla publičnaj televiziji ŭ takim vypadku vidavočnaja, choć ja nie mahu acanić, nakolki jana istotnaja finansava: televiziji nia treba vydatkoŭvać hrošaj na sacyjalny pakiet dla žurnalista i na jaho strachoŭku, a ŭsiaho tolki płacić za hatovy pradukt.

Pakolki ŭ Mikoły Vaŭraniuka niama adpaviednaha techničnaha abstalavańnia dla takoj vytvorčaści pa-za televizijnaj studyjaj, jon nie pahadziŭsia na novyja ŭmovy, i pieradaču na vielikodnuju niadzielu padrychtavaŭ niechta inšy. Paśla pratestnaj reakcyi z boku jak biełaruskaha asiarodździa, tak i biełastockich deputataŭ ad apazycyi, Mikoła Vaŭraniuk viarnŭusia rychtavać Biełaruski tydzień na papiarednich umovach.

Prablema, adnak, nikudy nie padziełasia. Raniej ci paźniej biełastockaja TVP dabjecca svajho, i biełaruskaja pieradača budzie rabicca na takich samych umovach, jak zdaŭna robiacca pieradačy litoŭskaj i ŭkrainskaj nacyjanalnych mienšaściaŭ – navonki publičnaj televiziji. Značyć, kali my chočam, kab pieradaču dalej rychtavaŭ prafesijanał Mikoła Vaŭraniuk, treba dumać, jak jamu dapamahčy, kab jon moh nabyć adpaviednaje techničnaje abstalavańnie dla svajoj pracy. Naprykład, ci zmožam my pazyčyć Mikołu hrošy na takoje abstalavańnie?

Ja niekali prapanavaŭ u Czasopisie (Ci jość u nas Plan B? – červień 2017) ideju stvareńnia biełaruskaha fondu na czarną godzinę, na čas, kali ekanamičnaja sytuacyja ŭ Polščy pahoršycca nastolki, što ŭłady mocna abmiažujuć abo i spyniać datacyi na niekatoryja nacmienšasnyja prajekty, bo hrošy spatrebiacca na bolš elementarnyja rečy. Zdajecca, što peryjad siami tłustych hadoŭ u Polščy ŭžo padychodzić da kanca, i nas čakajuć siem chudych hadoŭ, kali treba budzie brać z ułasnych zasiekaŭ. A čym my ich napoŭnili za siem tłustych hadoŭ? Mabyć, nichto i nia dumaŭ napaŭniać, paśmiajaŭšysia ŭ svoj čas z „tryźnieńnia” dzivaka z Prahi, jaki prapanavaŭ to pisać na padlaskaj movie, to pieravodzić biełaruskuju piśmovaść na Padlaššy na łacinku, to stvarać svoj fond, bo ŭ dziaržavy, maŭlaŭ, zasieki kaliści zapustujuć, i treba budzie raźličvać vyklučna na svoj hłuzd i kišeniu, a nie na panskuju łasku.

Jan Maksimiuk

Пакінуць адказ

Ваш адрас электроннай пошты не будзе апублікаваны. Неабходныя палі пазначаны як *

Календарыюм

Гадоў таму

  • у сьнежні

    – у 1595 г. казацкае паўстаньне С. Налівайкі ахапіла беларускія землі. Казацкія атрады занялі Слуцак, спалілі Магілёў. – ліквідацыя ў 1820 г. езуіцкага ордэна на беларускіх землях, Полацкай езуіцкай акадэміі ды іншых навуковых установаў. – 20.12.1840 г. у маёнтку Дэмбрава …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (166) – 15.12.1859 г. у Беластоку нар. Людвік Замэнгоф, лекар, аўтар мовы эспэранта. Памёр 14.04.1917 г. у Варшаве. Пахаваны там на Жыдоўскіх могілках на Волі.
  • (134) – 15.12.1891 г. у в. Біты Камень на Сакольшчыне нар. кс. Янка Ляўковіч (пам. 26.03.1976 г.). Член гуртка беларускай моладзі ў Гародні, скончыў духоўную сэмінарыю ў Вільні, дзе таксама быў членам беларускага гуртка. Шмат гадоў быў пробашчам у Янаве на Сакольшчыне.
  • (134) – 15.12.1891 г. у в. Біты Камень на Сакольшчыне нар. кс. Янка Ляўковіч (пам. 26.03.1976 г.). Член гуртка беларускай моладзі ў Гародні, скончыў духоўную сэмінарыю ў Вільні, дзе таксама быў членам беларускага гуртка. Шмат гадоў быў пробашчам у Янаве на Сакольшчыне.
  • (91) – 15.12.1934 г. у Менску нар. Станіслаў Шушкевіч, прафэсар радыёфізыкі, палітычны беларускі дзеяч, у 1991-1994 гг. старшыня Вярхоўнага Савета Рэспублікі Беларусь, зараз дзеяч апазыцыі. Віншуем з юбілеем!
  • (38) – 15.12.1987 г. памёр у Біскупцы Рашэльскім Віктар Ярмалковіч (нар. 23.12.1917 г. у Юшках на Віленшчыне), праўнік, дзеяч Беларускага Студэнцкага Саюзу, рэдактар „Хрысьціянскай Думкі”, вязень Картуз-Бярозы ў 1939 г. У час вайны працавыаў судзьдзёй на Лідчыне. Пасьля вайны пасяліўся з жонкай Аўгіньняй ў Біскупцы Рашэльскім. У 1949 г быў арыштаваны бяспекай і вывезены ў Сібір, адкуль у 1951 г. выехаў у родную вёску. Стаў дырэктарам школы ў Старым Сяле. У 1953 г. паўторна арыштаваны і сасланы ў Вятку. Вярнуўся ў 1956 г. і ў 1957 г. выехаў з сям’ёй у Біскупец, дзе займаўся дэнтыстычнай тэхнікай і пісаў гістарычныя, краязнаўчыя і біяграфічныя нарысы. Напісаў таксама ўспаміны „На хвалях жыцьця”, апублікаваныя ў томе „Лёс аднаго пакалення” (Беласток 1996). Пісаў допісы ў „Ніву” пад псэўданімам Станулевіч.
  • (31) – 15.12.1994 г. у Брэсьце памёр Уладзімер Калесьнік (нар. 17.09.1922 г. у Сіняўскай Слабадзе на Навагрудчыне), літаратуразнавец. Закончыў Менскі пэдагагічны інстытут (1949), з 1954 г. працаваў у Брэсцкім пэдагагічным інстытуце; аўтар шматлікіх літаратуразнаўчых прац, м. ін. дасьледаваў літаратуру Заходняй Беларусі.Пахаваны у Брэсьце на могілках «Плоска».

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары / Poprzednie numery

Усе правы абаронены; 2025 Czasopis
Social Media Auto Publish Powered By : XYZScripts.com