Pa prostu / Па-просту

  • Szucman z Nowaj Wioski

    Z cyklu "Płacz zvanoŭ" (Cz. 25)

    – Trzeba, żeby wszyscy Polacy chwycili się za prawo, bo jeśli Białorusy wezmą władzę w swoje ręce, to wszystkim będzie źle… Usim wiadomo, szto kali wosieniaj 1939 roku sawiety zajmali Zachodniuju Biełaruś, z wielkaj radaściu prywitali ich asobienno prawasłaŭnyja. Heto mieło swaje pryczyny, bo pad…ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

  • Hapčyna vnučka

    Siête stałosie v marciovi.

    Porankami šče trochi moroziło, ale dniom sonečko dobre hrêło, sniêh davno rozstav napreč. Posliêdnich para dion pohoda była vže vesnianaja.Agata šparko išła z dočkoju na prystanok, vony vybralisie do Biłostoku do dochtora. Marjola raz-po-raz pudbihała, starajučysie pospiêti za materoju, a siête ne było takoje proste…. ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

RSS і Facebook

Siem chudych hadoŭ

Nia tolki vierniki, ale i ludzi abyjakavyja da relihii napevna čuli biblijnuju historyju pra siem tłustych hadoŭ i siem chudych. Usio ž nahadaju:

Jazep, biblijny patryjarch, jaki razam z žydoŭskim narodam byŭ u ehipieckaj niavoli, rastłumačyŭ faraonu son pra siem chudych karoŭ, jakija źjeli siem tłustych, i pra siem pustych kałasoŭ zbožža, jakija hłynuli siem nalitych. Jazep pradkazaŭ, što son aznačaje siem hadoŭ niastačy i hoładu dla Ehiptu, jakija nastupiać paśla siami hadoŭ dastatku.

Paradu Jazepa, štó treba rabić, pracytuju in extenso:

Chaj zahadaje faraon pastavić nad ziamloju nahladčykaŭ i źbirać u siem hadoŭ bahaćcia piatuju častku ź ziamli ehipieckaj; chaj jany biaruć usiaki chleb hetych budučych dobrych hadoŭ i źbiaruć u haradach chleb pad ruku faraona na ježu, i chaj aščadžajuć; i budzie hetaja ježa zapasam dla ziamli na siem hadoŭ hoładu, jakija buduć u ziamli ehipieckaj, kab ziamla nie zahinuła ad hoładu. (Kniha Byćcia, 42)

Faraon prysłuchaŭsia da Jazepa i, kali nastupiŭ čas niastačy, adčyniŭ Jazep usie zasieki i pačaŭ pradavać chleb ehipcianam.

Hetaja biblijnaja prypavieść pryhadałasia mnie à propos niadaŭniaha incydentu ŭ biełaruskim žyćci ŭ Biełastoku, kali ŭ suviazi z epidemijaj karanavirusu tamtejšy televizijny asiarodak prypyniŭ niadzielnuju telepieradaču Biełaruski tydzień, jakuju ŭžo kolki hadoŭ rychtuje žurnalist Mikoła Vaŭraniuk.

Vyhladaje na toje, što kiraŭnictva biełastockaha telecentru zachacieła vykarystać ciapierašniuju epidemičnuju sytuacyju, kab pamianiać praviły vytvorčaści Biełaruskaha tydnia – kab pieradača rychtavałasia navonki telecentru, a TVP była ŭsiaho zamoŭnikam dla aŭtara pieradačy, a nie jaho pracadaŭcam. Ekanamičnaja vyhada dla publičnaj televiziji ŭ takim vypadku vidavočnaja, choć ja nie mahu acanić, nakolki jana istotnaja finansava: televiziji nia treba vydatkoŭvać hrošaj na sacyjalny pakiet dla žurnalista i na jaho strachoŭku, a ŭsiaho tolki płacić za hatovy pradukt.

Pakolki ŭ Mikoły Vaŭraniuka niama adpaviednaha techničnaha abstalavańnia dla takoj vytvorčaści pa-za televizijnaj studyjaj, jon nie pahadziŭsia na novyja ŭmovy, i pieradaču na vielikodnuju niadzielu padrychtavaŭ niechta inšy. Paśla pratestnaj reakcyi z boku jak biełaruskaha asiarodździa, tak i biełastockich deputataŭ ad apazycyi, Mikoła Vaŭraniuk viarnŭusia rychtavać Biełaruski tydzień na papiarednich umovach.

Prablema, adnak, nikudy nie padziełasia. Raniej ci paźniej biełastockaja TVP dabjecca svajho, i biełaruskaja pieradača budzie rabicca na takich samych umovach, jak zdaŭna robiacca pieradačy litoŭskaj i ŭkrainskaj nacyjanalnych mienšaściaŭ – navonki publičnaj televiziji. Značyć, kali my chočam, kab pieradaču dalej rychtavaŭ prafesijanał Mikoła Vaŭraniuk, treba dumać, jak jamu dapamahčy, kab jon moh nabyć adpaviednaje techničnaje abstalavańnie dla svajoj pracy. Naprykład, ci zmožam my pazyčyć Mikołu hrošy na takoje abstalavańnie?

Ja niekali prapanavaŭ u Czasopisie (Ci jość u nas Plan B? – červień 2017) ideju stvareńnia biełaruskaha fondu na czarną godzinę, na čas, kali ekanamičnaja sytuacyja ŭ Polščy pahoršycca nastolki, što ŭłady mocna abmiažujuć abo i spyniać datacyi na niekatoryja nacmienšasnyja prajekty, bo hrošy spatrebiacca na bolš elementarnyja rečy. Zdajecca, što peryjad siami tłustych hadoŭ u Polščy ŭžo padychodzić da kanca, i nas čakajuć siem chudych hadoŭ, kali treba budzie brać z ułasnych zasiekaŭ. A čym my ich napoŭnili za siem tłustych hadoŭ? Mabyć, nichto i nia dumaŭ napaŭniać, paśmiajaŭšysia ŭ svoj čas z „tryźnieńnia” dzivaka z Prahi, jaki prapanavaŭ to pisać na padlaskaj movie, to pieravodzić biełaruskuju piśmovaść na Padlaššy na łacinku, to stvarać svoj fond, bo ŭ dziaržavy, maŭlaŭ, zasieki kaliści zapustujuć, i treba budzie raźličvać vyklučna na svoj hłuzd i kišeniu, a nie na panskuju łasku.

Jan Maksimiuk

Пакінуць адказ

Ваш адрас электроннай пошты не будзе апублікаваны. Неабходныя палі пазначаны як *

Календарыюм

Гадоў таму

  • у чэрвені

    – у 1519 г. Францыск Скарына выдае ў Празе Кнігу Руф, Кнігу Эсфір, Кнігу Плач Іяэміі. – 28.06.1660 г. войскі Вялікага Княства Літоўскага і польскія разбілі каля вёскі Палонка Слонімскага павету войскі расейскага агрэсара (камандуючы Іван Хаванскі). – 7.06.1825 г. …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (162) – 26.06.1863 г. быў створаны ў Вільні Выканаўчы Аддзел Літвы (Літоўска-Беларускі чырвоны жонд), старшыня Якуб Гейштар, члены: Кастусь Каліноўскі і Уладзіслаў Малахоўскі. Гэта быў цэнтр па кіраўніцтве паўстаньнем на Літве і Беларусі. Імкнуўся далучыць да паўстаньня народныя масы.
  • (116) – 26.06.1909 г. нар. у Менску Антон Адамовіч літаратуразнавец, пісьменьнік. Скончыў у 1928 г. Белпэдтэхнікум у Менску, пачаў вучыцца ў Беларускім Дзяржаўным Унівэрсытэце. У 1930 г. арыштаваны, сасланы ў Расію. У 1938 г. вярнуўся ў Менск. Падчас нямецкай акупацыі быў, між іншым,
  • (57) – 26.06.1968 г. памёр у Нью-Брансвіку (ЗША) а. Сьцяпан Войтанка (нар. 28.10.1886 г.), праваслаўны сьвятар высьвячаны ў 1918 г. у Гародні, у 30-ыя гады быў настаяцелем Марозавіцкага прыхода на Гарадзеншчыне. У 1938 г. быў звольнены Гарадзенскай кансысторыяй за «супраціў палянізацыі праваслаўнай царквы» і за ўдзел сына Віктара ў віленскіх беларускіх арганізацыях. З 1944 г. у эміграцыі. У 1948 г. браў удзел у аднаўленьні БАПЦ, служыў настаяцелем прыхода Жыровіцкай Божай Маці ў Гайленд-Парку. Апошнія гады сьвятарства правёў у прыходзе БАПЦ у Нью-Брансвіку. Пахаваны ў Іст-Брансвіку.

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары

Усе правы абаронены; 2025 Czasopis
Social Media Auto Publish Powered By : XYZScripts.com