Pa prostu / Па-просту

  • Płacz zwanoŭ

    21. Samaabarona i śmierć Żyda Berszki (2)

    Savieckaje vojsko i pahraniczniki spaczatku ŭsich ludziej z hetych troch viosak vyvieźli za Śvisłacz na zborny punkt u Nieparożnicach. Zahadali im usio z saboju zabrać, szto tolko mahli ŭziać na furmanku. Pośle saviety mieli ich parassyłać dalej u Biełaruś. Raptam pryjszoŭ zahad, szto kali chto…ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

  • Kinoman

    9. Miastu H. na do widzenia

    Jeszcze mi tylko spacer pozostał Wąską aleją przez zielony park Wiatr w drzewach szemrze ledwie przebudzony Tak jak wczoraj, przedwczoraj, od lat Tak dziwna ta chwila brakuje słów… (Budka Suflera, „Memu miastu na do widzenia”, 1974) Nedaleko od mojoho liceja byv neveliki park, utisnuty… ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

RSS і Facebook

Brydkie kačenia

(versija dla starych)

Ne bida pojavitisie na sviêt u kačynum hnizdiê, koli ty vyklovavsie z lebedinoho jicia!

Tyje, kotory lublat kazki Hansa Christiana Andersena (1805-1875), napevno pomniat siêtu cytatu. Vona z „Brydkoho kačeniata” (1843), odnoho z najbôlš vjadomych tekstuv danśkoho piśmennika. I – odnoho z najbôlš neodnoznačnych.

Koli vy siêtoji kazki ne čytali (abo čytali davno i zabyli, pro što vona), teper majete okaziju pročytati jijiê i po-svojomu. Pud kuneć łônśkoho roku vyjšov choroše ilustrovany tom z dvanadcetioma najbôlš znanymi kazkami Andersena na pudlaśkuj movi pud nazvoju „Kázki Ándersena dla małých i starých” (Struha Editions & Teatr Czrevo). Sered jich, zrozumiêło, ne mohło zabraknuti i „Brydkoho kačeniata”.

Na poverchni vsio prosto i zrozumiêło. U kačynum hnizdiê z jicia vyklovujetsie odno pisklenia, kotore môcno odrôznivajetsie vyhladom od inšych. I vsiê ptaški na pudvôrku, z pryčyny „nestandartnoho” vyhladu, začynajut nasmichatisie z kačeniata, obražati joho i znuščatisie nad jim. Kačenia vtikaje od svojich bratôv i sestruv i od ludi, terpit hołod i chołod, kob nakuneć peretvorytsie v pyšnoho lebedia, na radosť sobiê samomu i zdivovanie okružajuščoho sviêtu.

Morał siêtoji historyji dorosły tłumačat diêtiam bôlš-menš tak: ne možna odpichati od sebe kohoś, chto od nas odrôznivajetsie – ne tôlko vyhladom, ale i pohladami čy sposobom zachovania. Bo pravda pro čołoviêka skryvajetsie v joho nutrê, a ne v zniêšnium vyhladi. Inačej kažučy, „Brydkie kačenia” – rozkaz pro netoleranciju i pro potrêbu akceptaciji inšoho, pro pošanovanie odmiênnosti v našum sviêti.

Pry vsiôm siêtum literaturoznavci zvoročujut uvahu na môcno autobijografičnu pôdbivku kazki (varto tut dodati, što „Brydkie kačenia” – preč oryginalny tvôr Andersena, kotory ne maje peršokrynici v kazočnum folklory). Andersen, kotory byv velmi brydki z tvaru i nezhrabny z postavy, u ditinstvi terpiêv nasmiêški i netoleranciju z boku svojich poruvesnikuv, jakije na dodatok ne rozumiêli joho artystyčnoji ambiciji (Andersen velmi rano objaviv vokalny talent, začav pisati viêršy i pjesy, probuvav stati aktorom). Joho transformacija z pohardžanoho i obsmiêjuvanoho vsiêmi pudliêtka v odnoho z najsłavniêjšych europejśkich piśmennikuv jakraz i odlustrovana v kazci pro peremiênu kačeniata v lebedia. Koli odin krytyk u svôj čas zapytavsie v Andersena, čy toj planuje napisati svoju bijografiju, piśmennik odkazav, što vže napisav – kazku „Brydkie kačenia”.

Istniêje odnak versija (nechaj sobiê i na urovni nepotverdžanych čutok), što Andersen byv nešlubnym synom prynca Christiana Frederika, puzniêjšoho korola Daniji Christiana VIII. Andersen nibyto miêv i siête na vvazi, a tomu metafora peremiêny brydkoho piskleniata v šlachetnoho lebedia može dotyčyti ne tôlko vyjavlenia duchovnoji krasy v brydkum tiêli, ale i korolôvśkoho pochodženia autora kazki.

Pravda siête čy niê – ne nam suditi. Ale koli perečytati kazku „Brydkie kačenia” bôlš uvažno, to ne može ne zdivovati odna rêč. Kazočna spravedlivosť dla kačeniata po časi nasmiêšok, hołodu i chołodu (to značyt, peremiêna brydkoho ničohôtia v korolôvśku ptašku) nastupaje napravdu tôlko diakujučy tomu, što pisklenia vyklovałosie z lebedinoho jicia, a ne tomu, što vono zasłužyło na peremiênu svojoji nezajzdrôsnoji doli na liêpšu jakimiś velikimi diłami. Značyt, opravdana bude i interpretacija, što moralna i duchovna perevaha v siêtum sviêti je chutčêj zasłuhoju pryrody (pochodženia) čołoviêka, a ne toho, štó vôn v siêtum sviêti zrobiv i čoho dosiahnuv. Nespodiêvana vysnova, pravda? U kažnum razi, na takije vysnovy ne navodiat kazki z koreniami v folklory i narodnuj kazočnuj tradyciji

Jan Maksimiuk

Пакінуць адказ

Ваш адрас электроннай пошты не будзе апублікаваны.

Календарыюм

Гадоў таму

  • ў траўні

    770 – у 1254 г. быў падпісаны мірны дагавор паміж вялікім князем Міндоўгам і галіцка-валынскім князем Данілам Раманавічам. 740 – разгром у 1284 г. войскамі літоўскага князя Рынгальда мангола-татарскіх войск каля вёскі Магільна. 530 – у 1494 г. у Гародні …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (376) – У траўні 1648 г. казацкія паўстанцы на чале з Багданам Хмяльніцкім разбілі войскі Рэчы Паспалітай пад Жоўтымі Водамі й Корсунем. Казацкія загоны прыбылі на Беларусь і пры дапамозе беларускіх паўстанцаў здабылі Гомель, Тураў, Пінск – паўстаньне разгарнулася на беларускіх землях.
  • (90) – 19.05.1934 г. у Менску расстраляны Міхал Кахановіч (нар. 27.09.1882 г. у Вялікіх Луках каля Баранавіч), беларускі нацыянальны дзеяч, пэдагог. Закончыў Харкаўскі унівэрсытэт, працаваў выкладчыкам у Вільні, з 1915 г.  – у Магілёве, дзе быў

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары

Усе правы абаронены; 2024 Czasopis