Pa prostu / Па-просту

  • Płacz zwanoŭ

    21. Samaabarona i śmierć Żyda Berszki (2)

    Savieckaje vojsko i pahraniczniki spaczatku ŭsich ludziej z hetych troch viosak vyvieźli za Śvisłacz na zborny punkt u Nieparożnicach. Zahadali im usio z saboju zabrać, szto tolko mahli ŭziać na furmanku. Pośle saviety mieli ich parassyłać dalej u Biełaruś. Raptam pryjszoŭ zahad, szto kali chto…ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Po pudlaśki / По-пудляські

  • Kinoman

    9. Miastu H. na do widzenia

    Jeszcze mi tylko spacer pozostał Wąską aleją przez zielony park Wiatr w drzewach szemrze ledwie przebudzony Tak jak wczoraj, przedwczoraj, od lat Tak dziwna ta chwila brakuje słów… (Budka Suflera, „Memu miastu na do widzenia”, 1974) Nedaleko od mojoho liceja byv neveliki park, utisnuty… ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

RSS і Facebook

Koli očy zapluščany, to j okulary ne pomohajut

Minuło 15 liêt, jak u Łapiczach koło Krynok, na vstrêčy Беларускі трыялог 2004, kotoru organizovali Sokrat Janovič z Jurkom Chmielevśkim, ja vystupiv z proponovoju vvesti do biłoruśkich medyjuv na Pudlašy pravopisno-gramatyčny standart movy, obopertoji na hovôrkach Hajnuvščyny i Biêlščyny. Davajte ne vstydatisie siêtych hovôrok publično, kazav tohdy ja, bo, podług perepisu 2002 roku, na jich hovoryt perevažna bôlšosť perepisanych biłorusuv (70%-75%).

Ideja pudlaśkoji movy od toho času začała žyti siakim-takim žytiom u publičnuj prostory, pered usiêm diakujučy Jurkovi Chmielevśkomu, kotory v 2005 roci ne pobojavsie i ne povstydavsie dati mniê miêstie v „Časopisi”, kob ja môh vykłasti svojiê argumenty dokładniêj i pokazati, jak možna i treba pisati po-pudlaśki. Potum, u 2008 roci, zjaviłasie internetna storônka Svoja.org, i ja stav na svojiê nohi v informacijnuj prostory.

Pudlaśka mova była totalno proignorovana „Nivoju” i biłoruśkimi programami v biłostôćkum Radivi i TV (Radio Białystok vsio ž u styčniovi 2015 počało štomiêsečnu peredaču po-pudlaśki). Ale tak naohuł našy žurnalisty tverdo nie puszczają pary z ust po-svojomu. Ideja pudlaśkoji movy ne stała temoju ni odnoji merytoryčnoji dyskusiji v biłoruśkich medyjach, choť pudlaśkie słovo začało odyhryvati štoraz bôlš zavvažnu rolu i v Interneti, i poza jim. Pudlaśka mova, ne pryniata biłoruśkim oficijozom, začała žyti na „uskrajinach”: u teatry Asi Stelmašuk-Troc, u vydavničych inicyjatyvach poza oficijalnym grantovym nôrtom, na mižynarodnych lingvistyčnych konferencijach.

I tôlko preč nedavno v vydani Universytetu v Biłostoku „Pogranicze” zjavivsie artykuł Olega Łatyšonka pro pudlaśku (svoju) movu, de autor stavit tezu, što pudlaśka mova ne maje takoho istôtnoho značenia dla pudderžki biłoruśkosti na Pudlašy, kotore ja jôj nadaju. Kažny maje pravo miêti svoju opiniju, i Łatyšonok, zrozumiêło, tože. Tôlko što vôn svoju opiniju obgruntovuje nepravdami i puvpravdami. Dokładniej pro siêty nepravdy i puvpravdy ja napisav na storônci Svoja.org (tekst peredrukovujetsie v siêtum numery „Časopisa”). A tut ja choču odnestisie do stverdženia Łatyšonka, što kiedy najpierw „Czasopis”, a potem „Niwa” otworzyły wreszcie łamy dla języka podlaskiego, nie spowodowało to żadnego ożywienia twórczości w tym języku. Ode odrazu až try nepravdy. „Czasopis” otworzył łamy dla pudlaśkoji movy ne wreszcie, a odrazu, jak tôlko ideja movy zjaviłasie. “Niva” nijakich łamów nie otwierała (pro siête dokładniej na Svoja.org). A nižêj ja podaju nekotory važniêjšy rečy, jakije byli opublikovany po-pudlaśki (całkom abo častkovo, na papery abo v elektroničnuj versiji) posli 2005 roku. Kudy divivsie Łatyšonok? Čy, može, vôn šče do siêtoji porê ne rozpluščyv očy?

Svoja.org: Viktor Stachvijuk, „Viêršy 2007”, „Viêršy 2011”, „Viêršy 2014”; „Kamčatka”; perekłady Jana Maksimjuka z norveśkoji, dunśkoji, angielśkoji, nimećkoji, pôlśkoji, ukrajinśkoji, hišpanśkoji, italijanśkoji (Tarjei Vesaas, Graham Greene, Pia Tafdrup, Heimito von Doderer, Oksana Zabužko, Stanisław Lem, Gabriel García Márquez, Bohumil Hrabal, Dino Buzzati, William Faulkner, Federico García Lorca, Jack London, Miguel de Cervantes, Jorge Luis Borges, Jon Fosse); perekłady Asi Kondratiuk z francuśkoji (Agota Krystof, Rita Mestekosho).

Muzeum Małej Ojczyzny w Studziwodach: Mikołaj Wróblewski „Słownik gwary bielsko-podlaszkiej” (2008); Дорофіеj Фіонік „Міеста в гісторыjі і кул’туры пудл’ашскіх біелорусув” (2013); Дорофіеj Фіонік, Генадзь Семянчук „Біел’скі Сойм Велікі року Божого 1564” (2014); Włodzimierz Sosna “Ja lubju tebe zemla” (2017); Дорофей Фіонік „Ярослав Васільевіч Костыцэвіч” (2017); Zoja Saczko „Poká” (2018).

Stowarzyszenie Poetów Ziemi Bielskiej: Barbara Goralczuk „Na porozi” (2018).

Struha Editions: Jan Maksimjuk „Čom ne po-svojomu?” (2014); „Kazki po-svojomu” (2017, spôlne vydanie z Teatrom CZREVO); Halina Maksymiuk „Biêlśk, Knorozy, Ploski (i inšy vjoski)” (2019).

Jan Maksimjuk

Пакінуць адказ

Ваш адрас электроннай пошты не будзе апублікаваны.

Календарыюм

Гадоў таму

  • ў траўні

    770 – у 1254 г. быў падпісаны мірны дагавор паміж вялікім князем Міндоўгам і галіцка-валынскім князем Данілам Раманавічам. 740 – разгром у 1284 г. войскамі літоўскага князя Рынгальда мангола-татарскіх войск каля вёскі Магільна. 530 – у 1494 г. у Гародні …ЧЫТАЦЬ ДАЛЕЙ / CZYTAJ DALEJ

Календарыюм / Kalendarium

Сёньня

  • (263) – 6.05.1761 г. у в. Ясенцы, Лідзкага павету нар. Станіслаў Юндзіл, адзін зь першых дасьледчыкаў флёры й фаўны ў Беларусі.
  • (222) – 6.05.1802 г. у Дварцы каля Кобрына нар. Станіслаў Горскі (пам. 3.05.1864 г.), прыродазнавец, мэдык, пэдагог. Выкладаў ва ўнівэрсытэце, а потым у мэдыка-хірургічнай акадэміі ў Вільні. Як адзін з першых апісаў расьліннасьць Белавежскай пушчы.
  • (180) – у 1844 г. пасьля 108 гадоў дзейнасьці былы зачынена ў Слуцку мануфактура вядомых шаўковых паясоў.
  • (120) – 6.05.1904 г. у Нізку каля Узды нар. Паўлюк Трус, паэт. Закончыў Беларускі Пэдагагічны Тэхнікум у Менску (1927), вучыўся ў Беларускім Дзяржаўным Унівэрсытэце. У 1925 г. выйшаў зборнік яго вершаў „Вершы”. Памёр 30.08.1929 г. у Менску, пахаваны на Вайсковых могілках.
  • (119) – 6.05.1905 г. у Слуцку нар. Юрка Гаўрук, перакладчык м.інш. драмаў У. Шэкспіра на беларускую мову: „Сон у летнюю ноч” (1925), „Гамлет” (1935), „Атэла” (1954), „Канец – справе вянец” (1964), „Кароль Лір” (1974), „Антоній і Клеапатра”, якія ставіліся ў беларускіх тэатрах. Закончыўшы Вышэйшы літаратурна-мастацкі інстытут у Маскве ў 1925 г., выкладаў замежную літаратуру ў Горацкай Сельскагаспадарчай Акадэміі і ў Магілёўскім
  • (98) – 6.05.1926 г. памёр у Вільні Казімір Сваяк (кс. Кастанты Стэповіч), сьвятар, грамадзка-нацыянальны дзеяч, паэт (нар. 19.02.1890 г. у в. Барані Сьвянцянскага павету). Пахаваны ў Вільні на Росах.
  • (90) – 6.05.1934 г. пам. у Празе Мікалай Вяршынін (Верамей). Нарадзіўся ў 1878 г. у Налібоках, Наваградзкага павету. З 1918 г. быў консулям БНР у Чэхаславаччыне. Актыўна ўдзельнічаў у жыцьці беларускай эміграцыі. Пахаваны на Альшанскіх могілках у Празе.

Новы нумар / Novy numer

Папярэднія нумары

Усе правы абаронены; 2024 Czasopis